Island #1
Z detstva si pamätám, ako v nedeľu poobede išiel v televízii Receptář, relácia v ktorej Přemek Podlaha zdieľal s republikou miliardy tipov a trikov pre domácich kutilov.
Ivan z Dolnej Hnúšte pripevnil škrabku na zemiaky na vrtačku a tak oškrabe zemiaky rýchlejšie. Jana z Vyšného Klátova zas zistila, že ak dá do vody motúzik a druhý koniec dá do zeme, rastlina si potiahne vlahu a ona ušetrí čas na zalievanie muškátov.
Celá rodina sledovala so zatajeným dychom. A otec sa nedal zahanbiť: jeden večer sa napríklad zamyslel a motor zo starej práčky prerobil na ventilátor. Projekt ho uspokojil, ale len na chvíľu: za niekoľko týždňov podkopal celý dom, natiahol popodeň miniatúrne koľajnice a prepojil dreváreň s kotolňou tak, aby pomocou kľuky drevo, ktorým sa u nás kúrilo išlo popod dom rovno putovalo ku peci.
Z vyradených okien z vlaku potom urobil mame skleník. A keď sa sťažovala, že treba na jar do neho voziť hnoj, vymyslel tzv. “sliebkochod” – potrubie veľkosti sliepky, ktorým prepojil kurín so skleníkom, tak že celú zimu mohli sliepky hrabať a kadiť priamo v skleníku a potom navečer sa zase vracať späť do kurína. Obdivoval som ich loajalitu, lebo svoj prechod za kadením a hrabaním a potom večer späť naozaj poctivo večer čo večer realizovali.
Od detstva som sa tomuto dianiu prizeral a nemohol som sa prestať diviť. Lebo otec bol možno vynálezca extravagantný, ale zďaleka nebol sám. V celej dedine sa nenašla rodina, kde by muž sám bez pomoci nepokládol podlahu, neomietol steny, nevykachličkoval kúpeľnu, neosadil pec. Traktor vedeli šoférovať aj tí, čo ho doma nemali, vrátane cúvania s vlečkou do priestoru o tri milimetre širšieho.
Ženy sa tiež nedali zahanbiť – dedinská gazdiná od rána do večera čosi zavára, vyvára, odvára a keď treba, dá to isté čo muž.
A popri týchto všetkých – ja. Sousedovíc Toníček. Všetko mi padá z rúk… Celý život sa divím, kde sa to títo ľudia vlastne naučili.
Občas, keď sa nejaký životný problém (napríklad nejde traktor, alebo ako urobiť nadstavbu) zdal príliš komplikovaný, sa otec a susedia stretli na sympóziu a konzultovali – ruky od oleja, montérky od farby.